Imagens das páginas
PDF
ePub
[graphic]

Geniou národa nášho schitiu na krjela, hodjac ich do nezmeranjeho Oceánu zbúreních vín najnovšjeho veku. Títo schitili národ so sebou, a plávali s ňím ku prístavu šireho Slovanstva! Národ náš v zbúreních vlnách nezahinuv; bo mau Vodcou zmužilich, Správcou múdrich a opatrních, ktorí vihnúli náramním prúdom, a obišli besnje, ich pohltit sa hrozjace skaliská. Národ z mora viplávau rezkejší, živší a odvážnejší; poznau svoju silu, a seba, ako rovnjeho druhím národom; a jeho sinovja budú vedjet zastał práva svoje i posvätiť sa za dobro celku i umrjet za bratou svojich.

Pozorujúc toto vrhnutja sa národa nášho do vín zbúrenjeho mora, a obdivujúc odvážnosť Vodcou a posvätenost junákou slovenskich: vzbudila sa v duši mojej túžba, naznačit to na pamjatku pre Vás, drahí Vrstovňíci moji ! Bo vjem, že Vi dejom tímto najlepšje rozumet, najvätšú útechu v nich nachádzat budete.

Na Vás som, teda, misleu, Spoločňíci skutku mládeřeckjeho, ked som tjeto rjadki „Povstaðja slov.,“ spisuvau. Prijmite a pozdravte prvopočjatočnú prácu moju, srdcom úprimním, pohladom vďačním. S Bohom !

[ocr errors]

UPOZORNENJA.

Historia

Listoria slovenská sa nedá dla vzoru řemecko-francúzko*)englickich historikou písat; napisau som ju teda duchom a spuosobom čisto slovenskim.

Vjem, že mojej práci k dokonalosti, aká sotva vjacroč. ním prerábañím docjelit sa muože - abi sa Horácovo „nonum prematur in annum“ viplňilo, — mnoho chibuje: preto ale pokutkárskich kritikou, čo na mjesto toho, abi sa k dačomu pribrali, iba druhích rečjami: „to mau inakšje“ „toto ňemau napísat“ „to bich já takto misleu“ -- posudzovat a posmeškuvat vedja, aři ako mak si řevšímam.**) Z takich mi aði škodi, ani osohu nemáme; muožu odíst - s pánom Bohom !

*) K dokonaljemu pochopeňú vivinuvanja sa sveto-mišljenki, mimo slo

vanskích spisou, najdúležitejšje sú francúzke; najme spisi slávneho

Thiersa, Louis Blanca, Micheleta, Lamartine-a, Montholona atd. **) Prišlo mi na um, že takíto ludja, trebas sú Slováci, všetko, račej

vidja v cudzej reči napísanuo, ako v ich vlastnej slovenskej; abi sa im zadosť urobilo, nech im Shakspeare-ova Portia to istuo po englickí visvetlí : „It is a good divine that follows his own instructions: I can easier teach twenty, what were good to be done, than be one of the twenty, to follow mine own teaching. “ (t. j. Dobrí je to kňaz, ktorí svoje vlastnje reči (vinaučovaňja) zachováva. Lahko (lahšej) ja naučím dvacjałích čobi bolo dobre robiť, ale tažko sa najde jeden z pomedzi tích dvacjačich, ktoríbi moje naučeñja nasledovau.) Vztahuje sa to na Slovákou takích, o ktorích bi tá istá Portia ako o Faulconbrigde-ovi povedala: ,,He is a proper

Nedokonalosi prednášanja muojho vinahradja vitahiz „Obrazou povstanja slovenskjeho v roku 1848.“ Velaci. p. Hurbanom, - na žjadosi daktorích moravskich a českich Vlasiencou - nakreslenich, a spisuvatelovi prítomních dejou, spolu i s dúležitími listami súkromními na „Najhodřejší Spoločnicu, jeho hrozních, ale i slávnich osudou“, pisanimi, k upotrebeňú, prjatelski doručeních.

Úprimních Rodákou a prjatelou pravdi úctivo žjadam, abi ma o viñechaních, a snád dúležitích udalostach, upovedomili. Vítanje mi budú takje oznámki; jednotlivec řemuože všetko vedječ, a všetko všade vidjet. Spolu aj kedbi chibu, alebo (čo nemislim) rcpravdu našli vo spisku prítomnom, nech ma upozorňja : abi veprjatelja naši videli, že mi nje len ich hrjechi nezveličujeme, ale aři najmenšej řepravdi o nich Řehovoríme; ba dost často blädnú barvi opisuvanja nášho pred ich skutočnim so Slováci zachádzařím a ukrutnostmi, akich sa na národu Slovenskom dopustili. Madari o nás samje Iže písali; mi si dovolujeme aspoň svedectvo pravdi o nich a ich skutkoch vidávat.

Kdo chce mať „Úvod“ do mojej historie, a všetkjemu dokonale rozumjet, nech prečíta v „Pohladoch“: „Slovensko a jeho život literárni“ od M. J. Hurbana.

O pravopise takom lebo takom slova širit původca pritomnjeho spisku nebude ; bo jemu na litere, ktorá sa vždi premeñit muože, mnoho nezáleží, ale jedine na duchu, ktorí obživuje, jehožto zákoni sú večnje a řezmeňitelnje. Načo sa s „abecedou“ zapodjevat, ktorá je dnes latinská, zajtrá muože bit kyrilská a napozajtrok zas inakšja ?

Púvodca so zápalom číta vznešenje básňe a spevi Homera slovenskjeho J. Holljeho - v bernoláčiňe; vítanje sú mu srdce i ducha rozňecujúce zřelki nesmrtelnjeho J. Kollára – a kocháva sa i v druhích bezpočetnich djelach klassickich,-

mans picture; Bat alas ! . . How oddly he is suited! I think he bought his doublet in Italy, his round lose in France, his bonnet in Germany, and his behaviour every where.“ (Dosť pekná figúrka z človeka ;

ale čože je z toho ! ... A ten oblek, ak divní na ňom! Kamizolu tuším v Itálii kúpiu, nohavice vo Francúzku, čjapku v Nemecku, a jeho držanja kdo vje v ktorom kúše sveta!)

v českej reči pisanich; ale rád bere do ruki aj -- zápalom, životom a nadšeším dichajúce – kňihi mladej liter. slov. — v slovenčiňe, z čistjeho Tatranskjeho žrjedla čerpanej – spísanje a uverejňenje.

On teda hádki z ohlädu reči za velkuo řeštestja ñedrží, a držač řemuože; filologi sa vždi hádali a hádat sa řeprestanú. Len abi u nás akuosi diktátorstvo a škrupulantstvo prestalo, ktoruo hned druhjemu do zradcou nadáva, ak on snád ypsilon Řepiše. A tu zas tá tisícorakimi barvami maluvaná řesvornost slovenská sa z hrobu vicituje, ktorou prestrašení slabí duch kriči: beda, beda, beda Vám, Vi řesvorní Slováci! řepomisljac, že on práve „starje hrjechi“ začina.

Dajteže tomu pokoj, a nerobte darobnje mrzutosti. Boje sú potrebnje k vivinutú sa národnjemu. Či bi sme ozaj od „bibličtini“ dalej ist nemali ?

Nemci a Francúzi, - že ti sú vraj svorňejší! – Ale prosím Vás, páři moji, jestli ich liter. skúmate : či nenajdete že sa literatúra u tichto národou skoro každím desatročím meňí, a že pred Napoleonom Francúzi veru inakšje pisali, ako teraz. A Nemci? Títo iba od Goetheho časou majú istejšje pravidlá písanja. Takim spuosobom sa to aři u nás řešiestim menuvat řemuože; - a daj Bože veční, abi len inšej řesvornosti medzi nami nikdi nebolo! Púvodca v tom na príklad žjadno řešiesija nevidí, že M. M. Hodža „Dobruo slovo“ inaksje, „Vetin“ zas inakšje“, Epigenes Slovenicus“ a „Der Slowak“ tjež inakšje pisau. Len abi duch boží vjacej ludi povzbudiu k vidávaňú podobních spisou ! Jeden Genius vždi vjac stoji, ako tisíce nad ňesvornostou bedákajúcich a lamentujúcich řesvorních škrupulantou !

Kim nebudeme mat Akademie, učenje společnosti, školi a stolice reči slovenskej, a dokjal ňedosjahňeme život verejni, občjanski :- añi reč naša ňebude, a řemuože mai ustálenje a skristallizuvanje formi a zákoni.

Čo sa púvodca tíka, on deje prítomnje v inšej reči pisat nemohou, iba v tej, ktorá deje tjeto, tak rečeno stvorila.

Pisanje su oni v reči tej, ktorá vistúpením svojím, ako bleski jarăjeho slnka celuo Slovensko občerstvila a k životu prebudila ; ktorá prvíraz samostatnosť a život národňi Slovákom zvestuvala ; k bojom srdcja i duchou slovenskich

proti nespravodlivím Madarom podpálila a meče za Najjasňejšjeho Krála a za práva národa slov., tisícom mládencou a mužou slov. do rúk podala; v reči tej, v ktorej sa rozkazi a zákoni (v pritomních dejoch ) vidávali ; pred ktorou sa odrodilci slovenski trjasli a polepšeňja slubovali ; ktorej pjesňami kojení a povzbudení bojovňíci slovenski do ohňa proti neprjatelovi smelo stúpali; v ktorej, dokjal sa terajšje okolnosti nepremeňja, najskuor a najlepšje život politicki na Slovensku založit, vivinút a vivjesť sa dá; a naposledi v reči tej, ktorá si mečom život vidobudnula. A to je naša nová - a najstaršja - Slovenčina!

Komu bi ona uši obrážala, nech odloží spisok tento na stranu ; nikomu sa neviiska. Boh dá, že on aj svojich prjatelou najde; a ti, v ktorích rukách meče a bodáki sa blískali, , ho vdačne príjnu a s potešením čitač budú.

Ostatăím posmevačním Thersitom odpovedám slovi M.J. Hurbana „Slov. Pohladou“ Ďjel I. Sv. 1, str. 34, rjadok 7. „Mi bi sme nedbali, čobi tí terajší naši učení pokutkári už bár po englickí pisali, kebi len písali o vecjach národa sa tikajúcich, a tak boli dákimi stlpami viviňujúcej sa z národa nášho síli! Ale samá nečinnost - iba ak činnostou pomenuješ to thersitsko sa z tích, čo dač pracujú, vismjevaňja.“

[merged small][merged small][merged small][ocr errors][merged small]
« AnteriorContinuar »